Jedným z opatrení slovenského štátu, ktoré boli namierené proti Rómom bolo zakladanie táborov perzekučného charakteru. Spočiatku to boli tzv. pracovné útvary. Počas existencie slovenského štátu obsiahli takmer celé Slovensko. Formálne boli určené pre asociálne osoby, no v mnohých prípadoch to bola len zásterka pre internovanie Rómov, ktorí tvorili vždy približne polovicu zaradencov. Do pracovných útvarov boli umiestnení najmä mladí rómski muži, ktorí boli zneužívaní na najťažšie manuálne práce pri stavbách priehrad, ciest a železničných tratí. Rómovia v pracovných útvaroch pracovali až 11 hodín denne za minimálnu mzdu. Stali sa tak lacnou pracovnou silou, ktorá v takmer otrockých podmienkach budovala významné stavby po celom Slovensku. O tom, že pracovné útvary boli namierené proti Rómom svedčí i to, že títo boli ubytovaní osobitne a v útvaroch sa viedla aj dvojitá evidencia zaradencov. Kartotéka modrej farby bola určená pre Rómov, šedej pre ostatných zaradencov. Najvýznamnejším dôkazom je ale realita pri rozpúšťaní pracovných útvarov. Nerómski zaradenci bývali automaticky prepúšťaní na slobodu, no Rómovia boli presunutí do iných táborov.

Prvé pracovné útvary vznikali už v roku 1941. Nachádzali sa v Očovej, Moste na Ostrove a horárni Trnava. Doba ich existencie bola veľmi krátka a ešte v roku 1941 boli rozpustené. Trvalejšie pracovné tábory vznikali od roku 1942. Medzi najväčšie patrili pracovný útvar v Dubnici nad Váhom (1942 - 1944) a pracovné útvary na východe Slovenska (1942 - 1943). V Dubnici nad Váhom pracovali zaradenci takmer tri roky na stavbe vodného diela. Na východe Slovenska vznikol komplex pracovných útvarov v Hanušovciach nad Topľou, Bystrom, Petiči a Nižnom Hrabovci. Rómovia na východnom Slovensku budovali železničnú trať Prešov - Strážske.

Pod hospodársku správu v Hanušovciach nad Topľou patril aj pracovný útvar v Jarabej (1942), kde zaradenci budovali štátnu cestu Čertovica - Mýto pod Ďumbierom. Menší pracovný útvar bol v roku 1943 otvorený v Ilave. Určený bol na dokončovacie práce na tamojšom vodnom diele. V rokoch 1943 - 1944 bol v prevádzke pracovný útvar v Revúcej. Jeho zaradenci budovali úseky železnice Revúca - Tisovec. Posledným väčším pracovným útvarom bolo Ústie nad Oravou. Rómski zaradenci tu pracovali na jednej z najväčších a najvýznamnejších stavieb slovenského štátu - Oravskej priehrade. Pracovný útvar bol v činnosti v roku 1944 a zanikol jeho posledným dňom. Zánikom pracovného útvaru v Ústí nad Oravou sa ich existencia uzavrela. Neskončilo sa však prenasledovanie Rómov a ich sústreďovanie v perzekučných táboroch. Práve naopak.