Kapitola č. 1:
Rómovia, pohnutá minulosť

Kapitola č. 2
V nacistickej Tretej ríši

Kapitola č. 3.
Diskriminácia Rómov na Slovensku

Do 18. storočia prevládal v Európe názor, že Rómovia pochádzajú z Egypta (v Británii im dodnes hovoria Gypsies). Výsledky výskumov jazykovedcov poukázali na skutočnosť, že rómsky jazyk patrí do skupiny indických jazykov. Ďalšie výskumy potvrdili, že pravlasťou Rómov bola India.

Najsmutnejšou kapitolou novodobých rómskych dejín je obdobie druhej svetovej vojny. Tzv. Norimberské rasové zákony o ríšskom občianstve a ochrane nemeckej krvi a cti vydané v roku 1935 a na nich nadväzujúce vyhlášky klasifikovali Cigánov - podobne ako Židov a černochov - ako „element zabraňujúci čistote rasy“, zakazovali im uzatváranie sobášov či pohlavný styk s nemeckými „Árijcami“, následne im bolo odoprené ríšske občianske právo.

Slovenský štát, ktorý vznikol v roku 1939 po rozpade Československa, v mnohom napodobňoval diskriminačné rasové zákony nacistického Nemecka. Na základe branného zákona č. 20 z roku 1940 boli Rómovia spolu so Židmi zbavení možnosti stať sa príslušníkmi brannej moci (vojenskými osobami). Aktívnu vojenskú službu potom vykonávali v špeciálne zriadenom VI. prápore Pracovného zboru Ministerstva národnej obrany, kde boli zaradení najmä do 24. - tzv. cigánskej roty (do osobitných útvarov boli zaradení Židia a „Árijci“, ktorými boli politicky nespoľahliví vojaci). Židia a Rómovia boli v tomto útvare v ponižujúcom postavení, čo sa odrážalo v súčastiach rovnošaty (napr. kým „Árijci mali čiapku so šiltom, nátylníkom a štátnym znakom, Židia a Rómovia mali čiapky námorníckeho modelu - bez šiltu a nátylníka, naviac, bez štátneho znaku) i v pracovnom zaradení: „Árijci“ boli od roku 1943 vyzbrojení pechotnými zbraňami a nasadzovaní boli do strážnej služby vojenských objektov, Židia a Rómovia boli nasadzovaní na zemné a pomocné stavebné práce.

Po vypuknutí Slovenského národného povstania vstúpili na územie Slovenskej republiky rôzne zložky nemeckej brannej a represívnej moci. Represálií voči vojenským osobám, povstalcom a civilnému obyvateľstvu sa dopúšťali príslušníci Wehrmachtu, SS, Pohotovostnej skupiny H (Einsatzgruppe H), bezpečnostnej polície SIPO a bezpečnostnej služby SD. Na okupovanom území vznikli úradovne Pohotovostnej skupiny bezpečnostnej polície SIPO a bezpečnostnej služby SD v Bratislave, Nitre, Trenčíne, Ružomberku a v Banskej Bystrici. V daľších lokalitách vznikali tzv. oporné body (Stutzpunkt).

Jedným z opatrení slovenského štátu, ktoré boli namierené proti Rómom bolo zakladanie táborov perzekučného charakteru. Spočiatku to boli tzv. pracovné útvary. Počas existencie slovenského štátu obsiahli takmer celé Slovensko. Formálne boli určené pre asociálne osoby, no v mnohých prípadoch to bola len zásterka pre internovanie Rómov, ktorí tvorili vždy približne polovicu zaradencov. Do pracovných útvarov boli umiestnení najmä mladí rómski muži, ktorí boli zneužívaní na najťažšie manuálne práce pri stavbách priehrad, ciest a železničných tratí. Rómovia v pracovných útvaroch pracovali až 11 hodín denne za minimálnu mzdu. Stali sa tak lacnou pracovnou silou, ktorá v takmer otrockých podmienkach budovala významné stavby po celom Slovensku. O tom, že pracovné útvary boli namierené proti Rómom svedčí i to, že títo boli ubytovaní osobitne a v útvaroch sa viedla aj dvojitá evidencia zaradencov. Kartotéka modrej farby bola určená pre Rómov, šedej pre ostatných zaradencov. Najvýznamnejším dôkazom je ale realita pri rozpúšťaní pracovných útvarov. Nerómski zaradenci bývali automaticky prepúšťaní na slobodu, no Rómovia boli presunutí do iných táborov.

Perzekúcia slovenských Rómov dosiahla svoj vrchol v rokoch 1944 – 1945. Začalo sa najťažšie obdobie v živote rómskeho etnika počas 2. svetovej vojny. Na mieste Pracovného útvaru v Dubnici nad Váhom vznikol v novembri 1944 Zaisťovací tábor pre Cigánov. Tábor zriadilo Ministerstvo národnej obrany a zaradilo ho medzi svoje zložky. Zaisťovací tábor pre Cigánov bol na Slovensku jediný svojho druhu. Išlo o skutočný koncentračný tábor, do ktorého boli posielaní Rómovia z celého Slovenska i so svojimi rodinnými príslušníkmi. Počet Rómov bol zakrátko oveľa vyšší ako kapacita tábora: v decembri 1944 tu bolo viac ako 700 väzňov. Podmienky v tábore boli veľmi ťažké. Mimoriadne studená zima a zlé hygienické pomery v tábore sa podpísali najmä pod zdravotný stav detí a starých ľudí. Hoci v tábore pracoval lekár, jeho úloha bola veľmi ťažká. V dôsledku vojny chýbali lieky a zdravotnícke potreby na celom Slovensku a v tábore ich bol kritický nedostatok, ktorý bránil liečiť aj bežné choroby.

Viedenskou arbitrážou v novembri 1938 sa južné a východné oblasti Slovenska v rozlohe 10 400 km² s 860 000 obyvateľmi stali súčasťou horthyovského Maďarska. V marci 1939 došlo k vojenskému obsadeniu uvedených území, čo značne ovplyvnilo životné podmienky všetkých obyvateľov. Okrem iného sa začali zriaďovať evidencie „nepriateľských živlov“ do ktorých boli zaraďovaní aj príslušníci iných etník, vrátane Židov a Rómov.