Viedenskou arbitrážou v novembri 1938 sa južné a východné oblasti Slovenska v rozlohe 10 400 km² s 860 000 obyvateľmi stali súčasťou horthyovského Maďarska. V marci 1939 došlo k vojenskému obsadeniu uvedených území, čo značne ovplyvnilo životné podmienky všetkých obyvateľov. Okrem iného sa začali zriaďovať evidencie „nepriateľských živlov“ do ktorých boli zaraďovaní aj príslušníci iných etník, vrátane Židov a Rómov.

...V južnom Gemeri napr. notárske úrady nariadili už začiatkom roka 1939 evidovať rómske obydlia a vyhotoviť menné zoznamy ich obyvateľov. V máji 1939 boli súpisy spresnené a doplnené údajmi o deťoch mladších ako 14 rokov...

Nečas, C.: Českoslovenští Romové v letech 1938 – 1945. Masarykova univerzita, Brno 1994, s.95.

Súčasne s evidenciou dochádzalo k dramatickému zhoršovaniu životných podmienok, čo celkom prirodzene vyvolávalo strach a neistotu. Postupne boli Rómovia vytláčaní zo spoločenského života, nesmeli vstupovať na verejné priestranstvá a navštevovať školy. Prijatá legislatíva umožňovala žandárom vykonávať poriadkové razie v rómskych obydliach, zadržiavať „podozrivých“, kontrolovať zdravotný stav a nariaďovať dezinfekciu.

Postupne sa situácia radikalizovala a z politických a žurnalistických kruhov zaznievali návrhy na zriadenie pracovných táborov pre Rómov, ba i deportácie mimo územia Maďarska.

K vyostreniu došlo začiatkom roka 1944 po obsadení Maďarska nemeckým vojskom a následnom odstúpení Miklósa Horthyho . Do čela štátu sa dostal vodca nacistickej strany Nyilaskerestztés párt (Strany šípového kríža). Nástup Ferenca Szálasiho sprevádzala koncentrácia veľkej časti Rómov do pracovných táborov a neskôr aj deportácie do koncentračných táborov. Odhaduje sa, že z územia vtedajšieho Maďarska, vrátane území zabratých Viedenskou arbitrážou, bolo deportovaných asi 25 000 – 30 000 rómskych mužov a žien.

Z okupovaných území východného Slovenska boli Rómovia sústreďovaní do Košíc a odtiaľ deportovaní do Komárna. Z južných území boli Rómovia internovaní priamo v Komárne vo vojenskej pevnosti. Z Komárna potom boli vypravované vlaky do koncentračného tábora Dachau. V tomto koncentračnom tábore zostala však iba malá časť Rómov, väčšina z nich putovala ďalej, do iných koncentračných táborov.

Na sklonku vojny dochádzalo ku krajnému teroru a vyvražďovaniu rómskych komunít. Tragická udalosť sa stala v obci Slatina, ktorá v rokoch 1939-1944 bol súčasťou horthyovského Maďarska.

 

V polovici decembra bola obec oslobodená postupujúcou sovietskou armádou, ale deň pred Štedrým dňom sa opäť vrátili nemecké vojská. Miestnych Rómov sústredili do domu Kolomana Fizika, postrieľali a dom zapálili. Zahynulo viac ako 50 rómskych mužov, žien a detí.

K tragédii došlo aj na Žitnom ostrove....

Pri ústupne na západ pravdepodobne „Nyilašovci“ vliekli skupinu Rómov z okolia Hurbanova. Asi 30. marca 1945 sa zastavili na majeri v Trhovom Mýte. Všetkých rómskych mužov, ženy a deti odvliekli vo večerných hodinách k ramenu Malého Dunaja, nahnali do vody a postrieľali. Rozvodnená rieka odplavila telá 53 dospelých a 7 detí. Masaker prežila iba Alžbeta Lakatošová...

Nečas, C.: Českoslovenští Romové v letech 1938 – 1945. Masarykova univerzita, Brno 1994, s.97.

 

Napriek nedostatku konkrétnych poznatkov, naznačené reálie dovoľujú konštatovať, že aj Rómovia žijúci v rokoch 1938 – 45 na južnom a východnom Slovensku, anektovanom horthyovským Maďarskom, boli vystavení diskriminácii, represáliám, teroru, hrubému násiliu, deportáciám a masovému vyvražďovaniu.