Slovenský štát, ktorý vznikol v roku 1939 po rozpade Československa, v mnohom napodobňoval diskriminačné rasové zákony nacistického Nemecka. Na základe branného zákona č. 20 z roku 1940 boli Rómovia spolu so Židmi zbavení možnosti stať sa príslušníkmi brannej moci (vojenskými osobami). Aktívnu vojenskú službu potom vykonávali v špeciálne zriadenom VI. prápore Pracovného zboru Ministerstva národnej obrany, kde boli zaradení najmä do 24. - tzv. cigánskej roty (do osobitných útvarov boli zaradení Židia a „Árijci“, ktorými boli politicky nespoľahliví vojaci). Židia a Rómovia boli v tomto útvare v ponižujúcom postavení, čo sa odrážalo v súčastiach rovnošaty (napr. kým „Árijci mali čiapku so šiltom, nátylníkom a štátnym znakom, Židia a Rómovia mali čiapky námorníckeho modelu - bez šiltu a nátylníka, naviac, bez štátneho znaku) i v pracovnom zaradení: „Árijci“ boli od roku 1943 vyzbrojení pechotnými zbraňami a nasadzovaní boli do strážnej služby vojenských objektov, Židia a Rómovia boli nasadzovaní na zemné a pomocné stavebné práce.

Podľa vyhlášky ministerstva vnútra č. 127 z roku 1940 „pod pojmom Cigán má sa rozumieť ... iba ten príslušník cigánskej rasy, pochádzajúci z nej po oboch rodičoch, ktorý žije životom kočovným alebo usadlým síce, avšak sa vyhýba práci.“ V apríli 1941 vydalo Ministerstvo vnútra vyhlášku č.163 „o úprave niektorých pomerov Cigánov“. Táto vyhláška sa dotkla nielen početne menšej skupiny olašských Rómov, ktorým bolo zakázané kočovanie, pričom im boli odobraté kone a vozy, ale aj všetkých usadlých Rómov, ktorí boli povinní odstrániť svoje obydlia od štátnych alebo vicinálnych (miestnych) ciest, a umiestniť ich „oddelene od obce, na mieste odľahlom a obcou vyznačenom".

Pokiaľ v obci žili najmenej tri rómske rodiny, okresný úrad ustanovil „cigánskeho vajdu“, ktorý bol podriadený miestnemu richtárovi a bol zodpovedný za plnenie jednotlivých protirómskych opatrení. Rómovia nesmeli cestovať verejnými dopravnými prostriedkami, mali obmedzený vstup na verejné miesta, do miest a obcí smeli vstupovať len vo vymedzené dni a hodiny (napríklad dvakrát do týždňa v dopoludňajších hodinách). Rómovia nesmeli vlastniť psov, v obchodoch a pohostinstvách im nesmeli predávať alkoholické nápoje, opakovane boli vystavení ponižujúcim telesným prehliadkam. Pri plnení diskriminačných opatrení proti Rómom vyvíjali mimoriadnu aktivitu príslušníci polovojenskej organizácie - Hlinkovej gardy.

Platná legislatíva umožňovala gardistom uplatňovať voči Rómom rôzne formy priamej fyzickej agresie, akými boli napríklad nočné razie v rómskych osadách pri ktorých kontrolovali povinnú prítomnosť všetkých jej obyvateľov, nedodržanie vymedzených hodín pre vstup do mesta či obce trestali fyzickým násilím. Pod zámienkou odvšivovania prepadávali rómskych mužov a najmä ženy, ktorých potupne ostrihali, niekedy im hlavy úplne vyholili. Aktívne spolupracovali so žandárskymi stanicami pri zaisťovaní práceschopných mužov a ich násilnom transportovaní do pracovných útvarov, svoju agresivitu si vybíjali pri demoláciách rómskych osád a vyháňaní Rómov na odľahlejšie miesta mimo obcí. Vzťahy medzi Rómami a miestnym obyvateľstvom sa v tomto období v mnohých prípadoch výrazne zhoršili, narastala vzájomná nedôvera, obavy a strach z budúcnosti.